Mierna oprava nadpisu pretože tento článok je o cigánoch.Aby sme si to neplietli v mojom ponímaní je Róm pomenovanie pre slušného, normálneho,do majoritne spoločnosti integrovaného, napriek tomu (možno) svoje zvykydodržiavajúceho, pracujúceho či aspoň prácu si intenzívne hľadajúceho predstaviteľatejto menšiny. Tých druhých je bohužiaľväčšina a to nielen v pomere Cigán – Róm ale ak zostane tento problémbez zásahu aj v pomere k majoritnému obyvateľstvu.
Autor článku o riešení rómskeho problému hľadáriešenie tam kde bohužiaľ neexistuje teda v internátnej výchove. Istáfinančná motivácia by mohla byť motiváciou aby deti do internátnych škôldávali, no keďže nieje možné zabrániť kontaktom s biologickou rodinou(prázdniny, sviatky) ich výchova aspoň na základné hygienické návyky je takmernemožná. A ich návratnosť do osád k rodine po ukončení štúdia by bola veľmivysoká.
Už dnes je to vidieť v detských domovoch, kde cigániukladajú deti ako na bežiacom páse. Nielen že sa o ne 18 rokov netrebastarať, postará sa štát. Zároveň sú pre cigánov aj veľmi zaujímavým druhomsporenia. Za trocha rozkoše, 9 mesiacov tehotenstva, niekoľko spoločných prázdnin(kontakt s biologickou rodinou je povinný) a zopár telefonátochdostanú po 18tich rokoch teoreticky vychovaného dospelého ale hlavne 22 tisícSk, ktoré dáva štát týmto chovancom detských domovo ako štartovné do života.Nikto predsa neuverí že tie peniaze minú na seba...
Nehovoriac o tom, že napriek možnosti zotrvať v detskomdomove až do ukončenia vzdelania aj na naliehanie rodičov (doma ti bude lepšie)prerušujú štúdium a vracajú sa presne do tých podmienok z aký sa dodomova dostali. U dievčat, ak neotehotnejú ešte počas pobytu v domove(majú vychádzky, stretávajú sa rovesníkmi z osád) je takmer zaručené, žeotehotnejú po návrate domov. Veď aj to zaručuje pravidelný prísun peňazí a akich je dosť aby sa dalo vyžiť z prídavkov, kolobeh sa začína znova.Plodenie detí sa nezastaví len sa odkladajú na už spomínané „dôchodkovésporenie“.
O tom že sa vychovať vo väčšine prípadov nedajú viemsvoje keďže sa v poslednom čase pohybujem takmer sústavne v prostredídetských domovov, medzi chovancami a vychovávateľmi. Vychovávatelia si podľa mňa zaslúžia obrovskýobdiv keď sa snažia urobiť všetko preto aby deťom vtĺkli do hláv (žiaľ lenteoreticky) aspoň základy slušného správania a výchovy.
Moje zážitky o tom ako cigánidokonale poznajú svoje práva ale povinnosti sú pre nich tabu sa rozpisovaťradšej nebudem lebo by sa to mohlo zvrhnúť na otvorene rasistický článok, pretožeto čo dokážu vykonať niekedy rozum zastaví... Celá cigánska problematika by bola riešiteľnálen zásahmi do ich práv a obmedzením (a nie pridávaním) rôznych dávok a podpôr.To však žiadna vláda nemá a ani nebude mať odvahu urobiť nakoľko sa jednáo pomerne širokú a ľahko ovplyvniteľnú voličskú základňu.
Zároveň ide aj o strach zozásahu EU, na to však ostáva len jediná reakcia. Radi pošleme ktorejkoľvekčlenskej krajine so silnými rečami o menšinových právach cigánov aj väčšiuvzorku, hoci hneď aj niečo vyše 500 000, aby nám ukázali ako ich zvládnu.Ak sa im to podarí zvládnuť rád budem stáť prví v rade a gratulovať týmkúzelníkom.